Základy výživy a kŕmenia hospodárskych zvieratZákladnými stavebnými kameňmi rastlinného i živočíšneho tela, ľudského tela i celej prírody sú chemické prvky. Uhlík, kyslík, vodík a dusík tvoria základ organickej hmoty, fosfor, draslo, železo, síra, horčík a vápnik sú ďalšie prvky, nevyhnutné pre život organizmu. Týchto desať prvkov menujeme biogénnymi prvkami. Okrem nich potrebuje organizmus i prvky stopové, ktoré nie sú pre život organizmu tak rozhodujúce ako prvky biogénne. Prvky sa zlučujú v organické útvary, uhľohydráty, bielkoviny, tuky a iné látky, ktoré sú podkladom hmoty rastlinného a živočíšneho tela. Rastlina a zviera sú na seba vzájomne odkázané výmenou prvkov. Zviera čerpá živiny pre svoju existenciu z rastlinného tela. Aj rastlina v poľnohospodárstve čerpá živiny pre svoju existenciu z odpadov živočíšnej výroby. Okrem toho rastlina má tú vlastnosť, že dokáže z vody a kysličníka uhličitého, za prítomnosti zeleného listového farbiva – chlorofylu a slnečných lúčov vyrobiť pre živočíchy dôležité uhľohydráty. Okruh vzťahov medzi rastlinou a živočíchom uzatvára kysličník uhličitý, ktorý zviera vydychuje a rastlina potrebuje pre tvorbu uhľohydrátov.+39Účinok jednotlivých živín v živočíšnom tele: Ako sme spomenuli, chemické prvky sa zlučujú v organické útvary, ktoré z hľadiska výživy zvierat menujeme živinami. Sú to bielkoviny, uhľohydráty, tuky, minerálne látky, vitamíny, látky špecifickej účinnosti a voda. Bielkoviny sa uplatňujú počas rastu živočíšneho organizmu. Sú bezpodmienečne potrebné pre tvorbu bielkovín mäsa, mlieka, vajec, vlny a peria. Môžu kryť aj spotrebu energie vynaloženú na prácu zvieraťa. Uhľohydráty sú zdrojom energie. Potrebujú ich zvieratá pri práci alebo pre tvorbu tuku. Minerálne látky priaznivo ovplyvňujú životné pochody zvieraťa a sú podstatnými súčiastkami pri tvorbe kostry. Vitamíny majú bezprostredný vplyv na rast, vývin a zdravie zvierat. Sú v hospodárskych krmivách dostatočne zastúpené. Látky špecifickej účinnosti pôsobia v živočíšnom organizme len určitým smerom a sú obsiahnuté len v niektorých rastlinách (kmín, repka, blen). Nevyhnutným prvkom výživy je voda, ktorá nesmie nikdy chýbať v dostatočnom množstve a kvalite, lebo všetky živiny z potravy prechádzajú do živočíšneho organizmu vo forme vodného roztoku. V praxi hodnotíme krmivá podľa obsahu sušiny, ktorá je potrebná na to, aby zviera malo pocit nasýtenosti, ako aj podľa obsahu bielkovín a uhľohydrátov. Prihliadame aj k obsahu vitamínov a minerálií. Na matematické vyjadrenie potreby živín používame krmné hodnoty stanovené Kellnerom alebo krmné jednotky sovietske (ovsené). Ovsená jednotka má hodnotu 0,60 škrobovej jednotky (Kellnerovej).Vitamíny: Obsahu vitamínov v krmivách musíme venovať osobitnú pozornosť, lebo majú rozhodujúci vplyv na priebeh života zvierat a ich obsah v krmivách sa nesprávnym zaobchádzaním, skladovaním alebo úpravou ľahko ničí. Vitamíny označujeme veľkými písmenami abecedy. Vitamín A obsahujú vo forme provitamínu – karotínu – (ktorý sa v živočíšnom organizme mení na vitamín A) zelené rastliny, najmä ďatelina a lucerna, trávy, farebná krmná repa a mrkva. Ako vitamín sa nachádza v kravskom mlieku, v rybacom tuku. Je nevyhnutný pre normálny vzrast mladých zvierat, zabraňuje očným chorobám a zvyšuje odolnosť organizmu proti chorobám. Preto musia dostať teľce a ciciaky dostatok mlieka, kurčatá rybací tuk a mrkvu. Čerstvé zelené krmivo je nepostrádateľné pri zostavovaní krmných dávok. Vitamín A sa na vzduchu rýchlo ničí. Vitamíny skupiny B sa vyskytujú najviacej v klíčkoch obilných zŕn, v strukovinách. Z okopanín obsahuje viac vitamínov B len mrkva. Značný obsah B vitamínov má i mlieko a najmä pivovarské kvasnice. V živočíšnom organizme sa B vitamíny uplatňujú pri využívaní živín, predovšetkým uhľohydrátov, pri tvorbe červeného krvného farbiva, pri ukladaní tuku a využití bielkovín. Nedostatok vitamínov skupiny B v tele sa charakteristicky prejavuje málokrvnosťou a poruchami trávenia. Dostatočný obsah vitamínov skupiny B zabezpečíme v krmnej dávke prídavkom živočíšnych bielkovín, čo sa prejavuje vysokou zužitkovateľnosťou krmív a zodpovedajúcimi prírastkami vo výkrme. Vitamín C je v zelenom krme, v dostatočnom množstve v krmných okopaninách, najmä v zemiakoch a v mlieku. Je pomerne veľmi chúlostivý, jeho obsah klesá technickým spracovaním a konzervovaním krmív. Nedostatok vitamínu C v krvi má za následok náchylnosť k infekčným chorobám a poruchy trávenia. Dostatočné množstvo zeleného krmu a krmných okopanín v krmnej dávke plne kryje potrebu vitamínu C pre zvierací organizmus. Vitamín D je v zdravom, rýchlo usušenom sene, v čerstvom mlieku a rybacom tuku. Je významným činiteľom v tele pri riadení činnosti vápnika a fosforu. Živočíšne telo má výhodu, že si môže samo vyrábať potrebné množstvo vitamínu D vplyvom priamych slnečných lúčov. Pre režim vitamínu D v tele sú kritické zimné mesiace, keď sa dostavujú poruchy v stavbe kostí. Preto treba dobytok po celý rok pravidelne vyháňať do výbehov, a to aj v zime, aby bol zvierací organizmus v čo najväčšej miere osvetľovaný blahodárnymi slnečnými lúčmi. Vitamín E povzbudzuje činnosť pohlavných žliaz. Je v čerstvom zelenom krme, v naklíčených strukovinách a obilninách a v mlieku. Na jeho obsah v krmivách treba brať zreteľ pri kŕmení plemenníkov a pri príprave kráv a prasníc na pripúšťanie. Dokázalo sa, že ak sa ovce pred pripúšťacím obdobím pasú na čerstvom zelenom poraste a dostatočne prikrmujú naklíčeným ovsom, ražou alebo bôbom, dostaví sa ruja hromadne a výrazne, čím sa značne skráti pripúšťacie obdobie a výsledky pripúšťania sa zlepšia. Okrem spomenutých vitamínov poznáme i ďalšie vitamíny, ktoré však už nemajú taký zásadný význam ako týchto päť. Spotreba vitamínov závisí od zdravotného stavu, veku a pohlavia zvieraťa.Zložitý zažívací trakt: Rozklad živín v potrave prebieha v tráviacom ústroji zvieraťa. Z neho prechádzajú v najjednoduchšej forme do krvi a na jednotlivých miestach v orgánoch tela sa zase skladajú v zložité látky. Podľa toho, aký má zviera tráviaci ústroj, zaraďujeme ho do skupiny zvierat s tráviacim ústrojom zložitým alebo jednoduchým. Zložitý tráviaci ústroj sa skladá z čepca (1), bachora (2, 3), knihy (4), slezu (5), tenkého čreva (6, 8), slepého čreva (7), a hrubého čreva (9). Charakteristickým predstaviteľom zvierat so zložitým tráviacim ústrojom je krava. Má nedokonalý chrup, preto len na hrubo rozdrvená potrava odchádza do bachora, kde dochádza ku kvaseniu a zmäkčeniu potravy. Bachor je zásobáreň, do ktorej môže krava uložiť značné množstvo objemového i menej hodnotného krmiva, podliehajúceho tu fermentačným pochodom. V pokoji potom krava zmäkčenú potravu vyvrhuje do ústnej dutiny, kde ju dokonale rozdrví na širokých plochách stoličiek a cez hltanovú brázdu prehltne do čepca a knihy. Vlastný žalúdok je slez, kde sa potrava podrobuje účinkom žalúdočných štiav, ktoré štiepia zložité živiny z potravy. K ďalšiemu štiepeniu živín dochádza v tenkom čreve, odkiaľ tieto produkty štiepenia prechádzajú do krvi. V hrubom čreve sa zhromažďujú nevyužité zbytky potravy a odchádzajú ako výkaly von. Pre také usporiadanie svojho zažívacieho traktu môžu kravy zhodnotiť veľké kvantá objemových krmív, ktoré si vieme sami na hospodárstve dorobiť.Jednoduchý zažívací trakt: Na rozdiel od hovädzieho dobytka, ktorý má nedokonalý chrup a zložitý žalúdok o obsahu hektolitrovom a črevo 20–30 krát dlhšie, než je dĺžka trupu, ošípaná má chrup dokonalý, žalúdok nepomerne menší a črevo len 15 krát dlhšie ako trup. Znamená to, že ošípaná viacej využíva krmivá koncentrované. Trávenie (t. j. štiepenie živín z potravy) prebieha u všetkých zvierat už v ústnej dutine, kde sa štiepi škrob na jednoduchý cukor enzýmom ptaylínom, ktorý je v slinách. Najviacej ptyalínu obsahujú sliny ošípanej. V žalúdku dochádza k tráveniu bielkovín pomocou pepsínu za prítomnosti kyseliny soľnej. V žalúdku ciciakov je vo zvýšenej miere zastúpený enzým chymozín, ktorý zráža mliečnu bielkovinu. Trávenie bielkovín sa dokončuje v tenkom čreve, kde sa pepsínovým trávením vzniknuté peptóny menia pomocou enzýmu trypsínu na peptidy a aminokyseliny, ktoré už môžu prestupovať črevnou výsteľkou do krvi. V tenkom čreve dochádza hlavne k tráveniu tukov enzýmom lipázou. Za prítomnosti žlče sa tuky trávia na glycerol a mastné kyseliny. V hrubom čreve trávenie prestáva. V slepom čreve, pokiaľ je u zvierat vyvinuté, dochádza k tráveniu buničiny pomocou mikróbov (kôň). Zloženie žalúdku ošípanej: 1) jednoduchý žalúdok, 2) lačník, 3) slepé črevo, 4) kólon, 5) konečník.Porast ďateliny: Základným zdrojom krmív v hospodárstve sú krmoviny na ornej pôde. Výnosom živín, najmä bielkovín, je na prvom mieste lucerna, ďatelina a trávne miešanky. Prirodzený porast lucerny obsahuje dostatočné množstvo vitamínov A a D, je chutný, aromatický, a ak sa kosí v čase tesne pred kvitnutím, má priaznivý obsah buničiny. Na grafe je uvedený obsah živín v čase tesne pred kvetom (graf A, sušiny 20, strav. bielkoviny 1,9, škrobové jednotky 10), v plnom kvete (graf B – sušiny 21, strav. bielkoviny 1,6, škrobové jednotky 10,5) a odkvitnutá (graf C sušiny 24, strav. bielk. 1,4, škrobové jednotky 9). Zelený krm treba predkladať zvieratám len v čase, keď je zaručený maximálny obsah živín, a prebytky treba konzervovať. Lucerna, ďatelina a trávne miešaniny sú najlepším krmivom pre všetky druhy hospodárskych zvierat. Priaznivo ovplyvňujú chovnú kondíciu plemenníkov i plemenníc a účelne pripravujú zažívací trakt ošípanej na obdobie intenzívneho výkrmu. Pri prechode zo zimného kŕmenia na letné kŕmenie podávame zelený krm rezaný a miešaný so sečkou, aby sa zamedzilo prípadným zažívacím poruchám a nadutiam. Na jeseň môžu porasty vypásať všetky hospodárske zvieratá.Sušenie sena: Najjednoduchšia konzervácia lucerny, ďateliny a trávnych miešaniek je sušenie. Akosť sena je závislá od porastu pôdy a polohy, (seno horské, lesné, z kyslých pôd), od doby kosenia a od spôsobu sušenia. Seno sušené na švédskych sušiakoch má asi 7,5 % stráviteľných bielkovín. Podľa techniky sušenia sú straty na bielkovinách počas sušenia 25–35 %, pri sene sušenom na zemi až 50 %. V bežnej prevádzke na našich hospodárstvach sa najlepšie osvedčili sušiaky v podobe búd, kde je zabezpečený prístup vzduchu k sušenej hmote zo všetkých strán. Dobre usušené seno má prirodzenú sivozelenú farbu, príjemnú vôňu a zachovaný čo najväčší počet lístkov. Je vhodné pre všetky druhy hospodárskych zvierat. Pre teľce je vhodné pokosiť a rýchle usušiť mladý porast a pripraviť tak jemné, vitamínové, teľacie seno. Čerstvo zobrané seno (nevypotené) spôsobuje zažívacie poruchy, preto k nemu musíme podávať krmnú slamu. Pri ukladaní sena do kozlov sa zabráni nebezpečiu zaparenia, prípadne samovzňatia použitím vetrákov, podobných tým, aké ukladáme na dno zemiakovej hroble.Silážna kukurica: Silážna kukurica, prípadne cirok dáva vysoké výnosy zelenej hmoty, z ktorej pripravujeme kvalitnú uhľohydrátovú siláž. Silážne kukurice a silážne miešanky zaraďujeme do osevného postupu ako krátkodobé krmoviny. Silážna kukurica obsahuje 18,5 % sušiny, 0,7 stráviteľných bielkovín a 10 škrobových jednotiek. Pre svoj vysoký obsah škrobových jednotiek sa výborne silážuje. Správne pripravená kukuričná siláž obsahuje 20 % sušiny, 0,4 % bielkovín, 8,5 škrobových jednotiek. Jej hodnota sa zvýši, ak silážujeme kukuricu s nasadenými palicami v mliečnej zrelosti. Kukuričná siláž má žltozelenú farbu, príjemnú kyslú vôňu a pôsobí dieteticky priaznivo. Je základným krmivom pri výkrme hovädzieho dobytka, ale príliš vysoké dávky 40 kg a viacej – ku koncu výkrmu zhoršujú akosť mäsa a tuk dostáva nežiaduce žlté zafarbenie. Pri kŕmení silážou neslobodno zabúdať na prídavok plavenej kriedy na otupenie voľných kyselín.Silážne miešanky: Miešanky tvoria základ pre organizáciu zeleného krmovinového pásu na hospodárstve, ktorý zabezpečuje dostatok kvalitného pásu na hospodárstve, ktorý zabezpečuje dostatok kvalitného čerstvého či silážovaného krmu pre všetky hospodárske zvieratá počas celého roku. Na jar nám zabezpečujú dostatok na bielkoviny bohatého zeleného krmu ozimné miešanky, ktoré sejeme v auguste, až v septembri, a to: raž (výsevné množstvo 90 kg) s vikou (70 kg) alebo pšenicu (120 kg) s vikou (60 kg). V tejto miešanke sa osvedčila pšenica Durum, ktorá tak rýchlo nestarne – má dlhšiu vegetačnú dobu. Môžeme siať aj čistú raž. Miešanky sejeme postupne a kŕmime od 1. mája do 15. júna, najprv rezané so sečkou, neskoršie rezané samotné. Prebytky silážujeme ako bielkovitú siláž. Jarné miešanky sejeme na jar ako prvú plodinu. Ovos (80 kg), strukovina (60 kg). Desať dní po vzídení prvej miešanky sejeme ovos (80 kg), so strukovinou (80 kg) a slnečnicou (5 kg). Jarné miešanky kŕmime od 25. VI. do 25. VII. Postupne po zbere ozimných miešaniek dosievame miešanky letné – peluška (70 kg) s kukuricou (100 kg), ktoré kŕmime v auguste a v septembri. V júli a auguste vysievame miešanky strniskové: slnečnica (15 kg) s peluškou (60 kg) a bôbom (40 kg), alebo ovos (70 kg) so slnečnicou (10 kg) a peluškou (20 kg) alebo len ovos s bôbom (70 kg plus 50 kg), kŕmime ich v septembri a októbri. Prebytky silážujeme. Týmto spôsobom ušetríme čo najväčšie množstvo lucernotrávnych a ďatelinotrávnych miešaniek, ktoré môžeme usušiť a uložiť pre zimné kŕmenie. Pre dokončenie zeleného pásu treba podotknúť, že v auguste môžeme vysievať repku alebo miešanku repky a horčice, ktoré kŕmime v októbri a novembri.Silážovanie: Silážovanie je uchovávanie krmovín v kyslom prostredí, ktoré vytvoria baktérie mliečneho kvasenia za neprístupu vzduchu na uhľohydrátovom podklade krmiva. Silážnu hmotu ukladáme na drobno porezanú buď do špeciálnych murovaných alebo betónových jám alebo do provizórnych jám vyhĺbených v zemi alebo do stavieb z náhradkového materiálu. Silážna jama nesmie byť prístupná spodnej vode a vzduchu. Na konzervovanie silážovaním sa hodia všetky druhy zeleného krmu i odpady z priemyselnej výroby (cukrovarské rezky), ale treba ovládať príslušnú techniku silážovania. Rozoznávame siláž uhľohydrátovú (slnečnica-kukurica-skrajky cukrovej repy) a siláž bielkovinovú (jarné miešanky obilninovo-strukovinové, ďatelinotrávy a pod.). Zelený krm uhľohydrátový sa silážuje veľmi ľahko, ak sa pri zachovávaní zásad čistoty silážna hmota poreže na drobno a dokonale utlačí (pásovým traktorom). Takto sa pripraví baktériám mliečneho kvasenia, ktorých je na povrchu rastlín dostatok, vhodné prostredie pre rozmnoženie. Silážne hmoty bielkovinové nemajú samy dostatok uhľohydrátov, ktoré baktérie mliečneho kvasenia potrebujú pre svoj rozvoj. Treba im ich dodať vo forme melasy, škrobového mazu zo zemiakov, alebo použiť silážnych prípravkov (kyselina mravčia – Silosil). Osobitné postavenie zaujímajú silážované zemiaky, ktoré sa silážujú parené a vykazujú pri silážovaní a uchovávaní počas zimy oveľa menšie straty na živinách ako pri ukladaní v hrobliach. Pre hydinu silážujeme špeciálne siláže z mrkvi a zelenej lucerny. Cukrovarské rezky silážujeme spolu so skrajkami, keďže sú prakticky bez baktérií mliečneho kvasenia. Silážovanie nie je bezprostredne závislé od počasie, ale treba dbať, aby silážovaná hmota nebola znečistená. Pri silážovaní kukuričného kôrovia, ktoré s výhodou používame ako nasávací materiál pri silážovaní krmnej tekvice, používame drviče, zostrojené zo zubového mlátiaceho ústroja vyradenej mláťačky. Silážou kŕmime za 6 týždňov po založení. Dobrá siláž je zelenožltej farby, má príjemnú kyslú vôňu. Je základným krmivom pri výkrme hovädzieho dobytka. Pri dennom odoberaní treba siláž odoberať na čo najmenšej ploche a vždy ju zakryť. Pri skrmovaní silážovaných zemiakov treba pridávať soľ, aby sa tak vyrovnal nepriaznivý vzťah medzi draslíkom (ktorého je v zemiakoch viac) a sodíkom, inak by dochádzalo k hnačkám.Zemiaky: Zemiaky majú z krmných okopanín najväčšiu krmnú hodnotu – asi 1% stráviteľných bielkovín a až 24% škrobových jednotiek. Pre ich pestovanie sú vhodné ľahké podhorské a horské pôdy s primeraným obsahom humusu. Ako krmivo sú vhodné najmä pre výkrm a naprávanie kondície u podvýživených zvierat. Môžu sa podávať čerstvé, vždy čerstvo nastrúhané, najlepšie však parené. Zemiaky pri dlhšom pobyte na svetle zozelenejú a môžu byť zvieratám zdravotne škodlivé. Preto je už z hľadiska zoohygienického dôležité zemiaky pariť, lebo tým prejde do vody jedovatý solanín. Vodu zo zemiakov neslobodno používať na kŕmenie. Zemiaky obsahujú dostatok vitamínu C a horčíka, málo vápnika a fosforu. Z toho dôvodu treba pri kŕmení zemiakmi prikrmovať plavenou kriedou. O prikrmovaní soľou bola reč pri silážovaní zemiakov. Zemiaky zaraďujeme do krmnej dávky pre všetky druhy hospodárskych zvierat, kde je potrebné rýchle vytučnenie. Neslobodno ich zaraďovať do krmnej dávky zvieratám plemenným, lebo môže dôjsť k pretučneniu vaječníkov a k poruchám ruje.Hrobľovanie zemiakov: Zemiaky uchováme cez zimu buď v pivniciach na drevených roštoch, príslušne vetrané, pri optimálnej teplote okolo 4° C. (Pri tejto teplote dochádza k najmenším stratám, lebo disimilačný proces je obmedzený na minimum), alebo v hrobliach. Hrobľovanie zemiakov je výhodnejšie, lebo odpadá transport objemnej hmoty do pivnice a von. Základom hroble je brázda (1) hlboká 25 cm a široká 130–150 cm. Dĺžku volíme podľa potreby. Na dno položíme latový vetrák (2) tvaru trojbokého hranola 30 krát 30 krát 30 cm. Zemiaky vrstvíme do hroble priamo z voza do výšky, ktorú samy udržia. Prikrývame ich 30 cm vrstvou čerstvej lisovanej slamy (4) a ľahko prihodíme hlinou (5), ktorú získame z vykopanej brázdy a z odpadových stružiek pre vodu (6), ktoré kopeme po oboch stranách hroble. Postupne prikrývame hrobľu hlinou až do výšky 50 cm. Každých 4–5 m staviame kolmo do hroble truhlíkový vetrák 25×25 cm. Na začiatku a na konci hroble nechávame otvor do latového vetráka, ktorý pri mrazoch utepľujeme slamou. Pri mrazoch prikrývame hrebeň hroble v šírke 20 cm hlinou, prípadne celú hrobľu pokryjeme ďalšou vrstvou hnoja. Denne kontrolujeme teplotu v hrobli, ktorá sa má pohybovať okolo 4° C. Pri otváraní nesmieme zabudnúť na opätovné zakrytie, najmä na jar, pri nebezpečí nočných mrazov. Takto uchováme zemiaky pri najmenších stratách cez zimu. Menšie straty pri uchovávaní krmných zemiakov cez zimu dosiahneme pri ich silážovaní, ako sme povedali v stati o silážovaní. Výhodné je aj sušenie zemiakov na zemiakové vločky. Na výrobu 1 kg vločiek je treba 3,5–4 kg zemiakov. Vločky sa uchovávajú pri sušine 85–90 percenta, obsahujú 3,5–4% bielkovín a 70–75% škrobových jednotiek.Repa: Krmna repa je plodina s vysokými rezervami vo zvyšovaní úrod. Je vhodná pre všetky pôdy a podmienky a je prakticky neprehnojiteľná. Sú zaznamenané 10–12 vagónové úrody z jedného hektára. Je vodnatejšia než zemiaky, má krmnu hodnotu 12% sušiny, 0,4% stráviteľných bielkovín a 8,5 škrobových jednotiek (graf A). Má málo vápnika a fosforu, obsahuje však dostatočné množstvo vitamínu C a E. Má špecifické dietetické účinky, a je vhodná pre všetky druh hospodárskych zvierat, i zvierat plemenných. Dojniciam sa môže skrmovať v dennej dávke až 40 kg. Na prechode medzi repou krmnou a cukrovou sú odrody objemové, polocukrovky, ktoré majú vyšší obsah sušiny a cukrov. Cukrová repa (graf B – sušina 25,5, obsah str. bielkovín 0,5%, škrobových jednotiek 15.–), obsahuje 20% cukru. Uplatnenie nachádza vo výkrme ošípaných, kde sa skrmuje parená (i s vodou, ktorá obsahuje cukor) alebo strúhaná na jemnú kašu, ktorou nahradzujeme jednu tretinu, neskoršie dve tretiny dávky zemiakov, čo sa prejaví na zvýšených prírastkoch. Cukrovku podávame aj dojniciam a koňom. Ako všetky okopaniny pri vysokých dávkach spôsobuje hnačky. Výborným krmivom sú cukrovarské rezky, ktoré silážujeme s repným listom a sušené cukrovarské rezky, ktoré sa uplatňujú vo výkrme hovädzieho dobytka. Cukrovarské rezky čerstvé i silážované zaraďujeme do krmnej dávky v množstve až 30 kg, cukrovarské rezky sušené v množstvo 2,5–3 kg. Repu uchovávame na zimu obdobne ako zemiaky v hrobliach.Krmna mrkva: Krmnu mrkvu s úspechom pestujeme ako podsev do maku, jačmeňa, do raži. Krmna hodnota je 14% sušiny, 0,5% stráviteľných bielkovín a 8,5 škrobových jednotiek. Je výborným vitaminóznym krmivom pre všetky rastúce organizmy. Nemala by chýbať v zimných krmnych dávkach. Skrmujeme ju čerstvú, strúhanú, u dojníc v najvyššej dávke do 25 kg. Ak sa zaradí ako krmivo pre výkrm, dáva žlté zafarbenie tuku. Nepostrádateľná je pri odchove kurčiat, kde priaznivo vplýva na zdravotný stav svojím obsahom provitamínu A, skupinou vitamínu B a C. V krmnej dávke plemenných zvierat sa uplatňuje v nej dostatočne obsiahnutý vitamín E. Zdravá a neporanená mrkva sa uchováva cez zimu v hrobliach, najlepšie v piesku, priamo prikrytá vrstvou zeme.Krmna kapusta: Krmna kapusta alebo krmny kel je rastlina, ktorej význam nie je dostatočne docenený pre zabezpečenie zeleného kŕmenia do neskorej jesene. Ak sa vysadí do sponu na dobre vyhnojenom pozemku, pri dobrej agrotechnike zaručuje úrody okolo 500–600 q listov a šťavnatých stonkov. Je to výborná silážna rastlina, vhodná i na priame kŕmenie. Je odolná proti jesenným mrazom. Obsah sušiny je 14%, str. b. 1,2% a 8 škrobových jednotiek. Má dostatočný obsah vitamínu C. Je vhodná pre všetky druhy hospodárskych zvierat, najmä pre dojnice. Pri pestovaní krmnej kapusty sa bránime hlavne proti húseniciam mlynárika kapustového postrekom alebo vyvážame na pole hydinu, ktorá húsenice zbiera.Krmna tekvica: Krmnou tekvicou využijeme všetky miesta, ktoré sa nehodia na bezprostredné obrábanie, ako neplodné svahy, kde sadíme tekvicu do kompostom naplnených jám, na kozloviská, poľné hnojiská a komposty, ktoré široké listy tekvice tienia. Na ornej pôde vysadzujeme tekvicu do sponu 2,5×2,5 m do bohato vyhnojenej pôdy. Volíme úrodné odrody, ktoré dávajú 600–800 q úrody. Jej krmna hodnota je pomerne nízka (sušiny 10%, stráviteľných bielkovín 0,3%, škrobových jednotiek 7,0). Vzhľadom na vysoký obsah vody je veľmi chúlostivá na uskladnenie, ľahko sa kazí a mrzne. Je vhodným materiálom pre silážovanie s kukuričným kôrovím. Používa sa v predvýkrme ošípaných, v prvých fázach výkrmu hovädzieho dobytka, lebo upravuje zažívacie orgány, príjemne pôsobí na dietetiku. Ukázal sa i priaznivý vplyv na tvorbu mlieka. Významnou zložkou sú jej jadrá, ktoré obsahujú značné percento bielkovín a tuku.Jačmeň – ovos – kukurica: Najdôležitejšie naše krmne zrnoviny sú jačmeň, ovos a kukurica, ktoré sú nevyhnutnou súčiastkou krmnych dávok najmä pre zabezpečenie mliečnosti a pre výkrm hospodárskych zvierat. Pre nízky obsah hrubej vlákniny a vysoký obsah škrobových jednotiek zaraďujeme ich medzi jaderné krmivá. Bielkovín obsahujú pomerne málo, tak isto aj nerastných látok, okrem fosforu, ktorého prebytok vyrovnávame prídavkom plavenej kriedy. Z vitamínov je dostatočne zastúpená skupina B a E. Jačmeň obsahuje 71 škrobových jednotiek, 7,3% stráviteľných bielkovín. Pre svoju straviteľnosť je vhodný pre všetky druhy hospodárskych zvierat, najmä ak je na jemno šrotovaný. Zaraďuje sa ako podstatná časť jaderných prídavkov pre tvorbu mlieka. Celé pražené zrno sa podáva ciciakom už do štvrtého dňa života. Vo výkrme dobytka je zdrojom živín pôsobiacich na vytučnenie. Vo výkrme ošípaných spolu s kukuricou zaručuje úspechy vo výkrme, lebo tvorí kvalitné jatočné produkty s vysokou slaninou tuhej konzistencie. Ovos má 60.– škrobových jednotiek, 7,3% bielkovín. Osvedčuje sa v krmnych dávkach koní pri ťažšej záprahovej práci, pre plemenné a rastúce zvieratá. U matiek má vplyv na tvorbu mlieka, u plemenníkov povzbudzuje pohlavný pud. Naklíčený ovos sa podáva ovciam pre vyvolanie hromadnej a plodnej ruje. Kukurica má 81.– škrobových jednotiek, 7,5 stráviteľných jednotiek. Sušina, ako vo všetkých skladovaných zrnovinách, má sa pohybovať okolo 86%. Kukurica patrí medzi najľahšie stráviteľné obilniny a vzhľadom na svoj vysoký obsah škrobových jednotiek patrí medzi vyslovene tukotvorné krmivá. Najlepšie sa uplatňuje vo výkrme ošípaných v zmesi s jačmeňom v pomere 3:1. Na konci výkrmu treba pomer obrátiť, lebo kukurica tvorí mäkký, hrubý a olejovitý tuk, s nádychom zafarbenia do žlta. Ciciaky a behúňov je lepšie kukuricou nekŕmiť, lebo má málo potrebných špecifických látok. Po stránke agrotechnickej nie sú dosiaľ dokonale vyčerpané možnosti vo zvyšovaní výroby kukurice na zrno. Treba sa im však venovať vzhľadom k jej významu vo výrobe mäsa. Z ostatných zrnovín prichádza do úvahy krmny pozadok pšenice pre kŕmenie hydiny. Odpady pri spracovaní zrnovín prichádzajú do obchodu ako otruby. Najakostnejšie sú pšeničné. Pre svoj vysoký obsah bielkovín (až 11%) sa zaraďujú do krmnych dávok teliat a rastúcich zvierat a používajú sa pri príprave pôrodných posilňujúcich nápojov. Pri spracovaní pivovarského jačmeňa vzniká odpad, sladový kvet a mláto, ktoré sa používa vo výkrme ošípaných. Výhodným krmivom sú i krmne múky, pokiaľ výrobca zaručuje ich čistotu a nezávadnosť. Ražnou krmnou múkou je dobré kŕmiť po predchádzajúcom sparení a nepodávať ju brezým zvieratám.Hrach – vika – bôb: Strukoviny majú najvyšší obsah bielkovín zo všetkých statkových krmív. Bielkoviny sú využiteľné najmä v zmesiach s ostatnými bielkovinovými krmivami, najmä mliečnymi odpadkami. Ak sa strukoviny skrmujú samy vo väčšom množstve, zapríčiňujú poruchy trávenia. Obsahom minerálnych látok a vitamínov sa podobajú ostatným obilovinám. Obsah stráviteľných bielkovín sa pohybuje okolo 20%, škrobových jednotiek obsahujú 65–70. Hrach sa najviac používa vo výkrme ošípaných. Pri zaraďovaní do krmnej dávky je treba postupovať pozvoľna a vyradiť ho z krmnej dávky pred skončením výkrmu, lebo vzniká príliš tvrdá slanina. Hrach je dôležitou zložkou krmnych miešaniek kŕmených na zeleno. Bôb siaty v čistej kultúre alebo ako prístrek do jarín, najmä ovsa v množstve 10% výsevu, je vhodnejším krmivom ako hrach, lebo má priaznivé dietetické účinky. Naklíčené zrná majú priaznivý vplyv na potenciu plemenníkov a na priebeh ruje u oviec. Vika kŕmená ako šrot nemá také priaznivé účinky ako predchádzajúce dve plodiny a má horkastú príchuť. Je podstatným komponentom ozimných krmnych miešaniek na zeleno vo zmesi s ražou alebo pšenicou.Výlisky: Výlisky (pokrutiny) sú výraznými zástupcami obchodných bielkovinových krmív, ktoré prichádzajú na trh ako zvyšky olejárskeho priemyslu. Prichádzajú na trh ako výlisky a extrahované šroty, ktoré sa líšia obsahom tuku. Vyšší obsah tuku vo výliskoch, robí ich nevhodnými pre skladovanie, lebo sa kazia a tak sa pre výživu zvierat znehodnocujú. Výlisky možno použiť pre všetky hospodárske zvieratá, najmä rastúce a výkonné, kde sa uplatňuje ich obsah bielkovín a fosforu. Arachidové výlisky (A) obsahujú 42% stráviteľných bielkovín a 76 škrobových jednotiek. Bielkoviny majú značnú biologickú hodnotu a dajú sa využiť pre všetky druhy hospodárskych zvierat. Ich využitie stúpa pri zaradení do krmnej dávky vo zmesi s bielkovinami živočíšneho pôvodu. Bavlníkové výlisky (B 91% sušiny, 37% bielkovín, 71,5 škrobových jednotiek), charakteristické výraznou žltou farbou, nájdu uplatnenie najmä vo výkrme hovädzieho dobytka a v krmnych zmesiach. Obsahujú látky nevhodné pre živočíšny organizmus. V krmnej dávke kurčiat môžu vyvolávať zažívacie poruchy. Slnečnicové výlisky z nelúpaných semien (C) obsahujú 16% stráviteľných bielkovín a 42 škrobových jednotiek. Vysokým obsahom balastu sú nevhodné pre výkrm ošípaných. Výlisky z lúpaných semien obsahujú 30% bielkovín a 68,5 škrobových jednotiek. Uplatňujú sa najmä vo výkrme hovädzieho dobytka, kde priaznivo vplýva obsahu tuku (až 15%). Treba však dbať na ich bezchybnosť. Okrem týchto výliskov je na trhu celý rad ďalších, napr. ľanové, sezamové, palmovojadrové a i. Repkové a horčičné výlisky treba pred kŕmením spariť, aby sa znížili účinky silice obsiahnutej vo výliskoch. Z olejnatých semien skrmujeme priamo iba semeno ľanové ako liečivý a posilňujúci odvar.Kŕmenie kráv: Ako sme už povedali v prvých obrazoch, krava je ústrednou postavou poľnohospodárskej výroby vďaka jej schopnosti zúžitkovať objemný krm vo svojom zložitom žalúdku a vzhľadom na schopnosť vyprodukovať najväčšie množstvo dôležitých bielkovinových článkov, mlieka a mäsa. Na zachovanie svojho života, t. j. na dýchanie, udržiavanie telesného tepla, obnovu tkanív atď., spotrebuje určité najmenšie množstvo potravy, ktoré menujeme záchovnou dávkou. Táto dávka bola pokusne stanovená a vyskúšaná a je vyjadrená krmnou normou. Napr. záchovná dávka vyjadrená krmnou normou pre kravu 500 kg živej váhy je 10 kg sušiny, 0,30 stráviteľných bielkovín a 3.– škrobových jednotiek. Záchovnú dávku zostavíme z krmív, ktoré máme k dispozícii v takých množstvách, ktoré vypočítame podľa tabuliek obsahu živín v jednotlivých krmivách. Pri tejto dávke nemôže krava produkovať mlieko, lebo sa jej nedostáva pre jeho tvorbu potrebných živín. Pre tvorbu 1 l mlieka je treba krave dodať 0,40 kg sušiny, 0,05 kg stráviteľných bielkovín a 0,25 škrobových jednotiek. Táto dávka sa menuje dávkou produkčnou. Treba však mať na zreteli, že u našich plemien možno dosahovať 6–8 litrovú úžitkovosť pri krmnej dávke, ktorá pozostáva z krmív statkových, objemových, t. j. sena, siláže, zeleného krmiva, pastvy atď. a nepridávať prídavky jaderných krmív na produkciu mlieka. O produkčnej dávke môžeme hovoriť u kráv s dojivosťou nad 8 litrov, keď skutočne treba na tvorbu mlieka pridávať koncentrované krmivá, predovšetkým zmes zo šrotov. Pre 1 l mlieka počítame s prídavkom 0,45 kg jadernej zmesi v zložení: obilný šrot, strukovinový šrot a pšeničné otruby v pomere 1:1:2.Príprava na laktáciu a rozdojovanie: Niektoré kravy (nie všetky, podľa ich individuálnych schopností) citlivo reagujú na zvýšenie prídavku krmív v krmnej dávke zvýšením dojivosti. Týmto dojniciam zvýšime prídavok krmív o dávku, ktorá zodpovedá dojivosti o dva litre vyššej, než majú v skutočnosti, a pozorujeme, či dojnica skutočne zvýši dojivosť o dva litre. Ak sa dojivosť zvýši, môžeme zvyšovanie prídavku krmív ďalej opakovať, až nájdeme hranicu, keď sa pri ďalšom prídavku krmív dojivosť nezvyšuje. Toto je jedna súčiastka komplexnej metódy zvyšovania dojivosti, ku ktorej sa pripájajú opatrenia zoohygienické, plemenárske a ďalšie. Len uplatnením všetkých týchto opatrení pri poznaní individuálnych schopností jednotlivých kráv a tejto techniky individuálneho kŕmenia, dosiahneme najväčšie úspechy vo výrobe kvalitného a lacného mlieka. Dôležité je poznať i techniku kŕmenia počas státia na sucho. Zásadne necháme stáť kravy na sucho 60 dní, výborné dojnice aj o niečo dlhšie, lebo krava si musí v svojom tele nazhromaždiť určité rezervy pre ďalšiu laktáciu. Zasúšame postupne behom 10–14 dní, keď vyraďujeme z krmnej dávky jaderné a značnú časť šťavnatých krmív a obmedzujeme dojenie. Pri takejto technike zasúšania sa nepoškodzuje organizmus. Po zasušení zasa postupne zvyšujeme dávky krmív až k hodnotám, ktoré krava spotrebovala v čase svojej najvyššej dojivosti. V tom čase tiež spotrebuje krava toľko živín pre tvorbu plodu. Niekoľko dní pred otelením prejdeme na pôrodnú dietu, nevyhnutnú pre riadny priebeh pôrodu a zachovanie zdravia teľaťa aj kravy. Neobyčajne dôležité je viesť záznamy o pripúšťaní a otelení, aby sa tak mohlo prispôsobiť kŕmenie, ktoré je podmienkou úspechu.Pre všetky hospodárske zvieratá treba krmivá upravovať, aby sa zvýšilo ich využitie v zvieracom organizme, aby sa umožnil ľahší príjem alebo obmedzili ich nepriaznivé účinky. Pre hovädzí dobytok objemné krmivá, okrem sena, režeme. Na jar zásadne zelený krm režeme a miešame ho so slamou. Jednak ušetríme tak značné množstvo zeleného krmu, zvýšime pocit nasýtenosti zvieraťa, a jednak obmedzíme nepríjemné dietetické účinky. Repné skrajky na jeseň, pokiaľ sú znečistené hlinou, perieme na práčke ako všetky okopaniny, ktoré podávame buď postrúhané alebo ich ďalej upravujeme parením. Výlisky a šroty podávame hovädziemu dobytku suché, osobitne do válova, repkové výlisky paríme a vodu zlievame. Zemiaky pre výkrm ošípaných paríme a taktiež vodu zlievame. Ovos pre staré kone, žriebätá a ciciaky miagame a podľa potreby preosievame.Pre rentabilné kŕmenie treba kŕmiť podľa predom zostaveného krmneho plánu, podloženého bilanciou krmív. Preto je treba krmivá pri zaradení do krmnej dávky vážiť. Tak dosiahneme plnohodnotnú výživu pre výkonné dojnice a primeranú výživu pre priemerné dojnice. Krmne dávky zostavujeme na základe smerných tabuľkových údajov o spotrebe živín pre jednotlivé druhy a kategórie hospodárskych zvierat. Zásadou musí byť: čím výkonnejšie je zviera, tým viacej živín mu treba v krmive dodať. Preto treba kŕmiť každé zviera osobitne, alebo zvieratá rovnakej výkonnosti spoločne.Slama, ktorá je v kŕmení hovädzieho dobytka dôležitým doplňujúcim krmivom, stala sa v posledných rokoch stredom záujmu všetkých pracovníkov. Hľadali sa spôsoby zvýšenia jej stráviteľnosti. Bolo tak vypracovaných niekoľko metód, ako je parenie slamy niekoľkorakým spôsobom, vápnenie slamy, drožďovanie slamy a pod. Skúsenosti zo zimného obdobia posledných rokov ukázali vhodnosť úpravy slamy pre kŕmenie hovädzieho dobytka. Parením slamy sa síce nezvyšuje jej krmna hodnota, ale zvýši sa chutnosť a ničia sa plesne. Princípom zaparovania slamy je zvýšenie teploty v ušľapanej hmote a jej udržanie po určitú dobu. Robíme to takto: Hromadu slamenej sečky pokropíme teplou vodou 40–50° C, do ktorej pridáme melasu, a to v množstve 10–15 dkg na 5 l vody. Použijeme toľko vody alebo teplých výpalkov, koľko slama váži. Pokropenú slamu rýchlo vrstvíme do kade alebo do oddielu prípravovni krmív, dobre ušľapeme a zaťažíme. Za 6 hodín stúpne teplote v hmote na 40–50° C. Po 6 hodinách môžeme sečku kŕmiť. Sečka zmäkne a nadobudne čiastočne vôňu pečeného chleba.Pri drožďovaní slamy sa slama obohacuje o kvasničnú bielkovinu, ktorá prináša vitamíny skupiny B, zmäkne, je chutnejšia a čiastočne sa zvyšuje aj stráviteľnosť. Najprv podľa známeho receptu pripravíme parenicu tak ako v predchádzajúcom prípade iba do zmesi melasy a vody pridáme 1 dkg síranu amónneho, superfosfátu a soli. Medzitým, čo parenica zreje, pripravíme z množstva 5 l vody, 30–50 dkg melasy a 1 dkg síranu amónného, 1 dkg superfosfátu a 1 dkg soli a 15 dkg pivovarských kvasníc zákvas, ktorým kropíme parenicu vybranú z kade. Pokropenú parenicu necháme voľne navrstvenú po 12 hodín. Teplota v hromade drožďovanej slamy sa pohybuje okolo 30° C. Po 12 hodinách môžeme takto upravenú slamu kŕmiť. Drožďovanou slamou možno v dobách nedostatku uhradiť podstatný diel dávky objemných krmív.Rozvoj inseminácie a mechanizácie poľnohospodárskych prác obmedzil potrebu plemenných býkov a ťažných volov, takže mnoho býčkov sa zastavuje do výkrmu. Výskumným pracovníkom sa podarilo zostaviť techniku rýchlovýkrmu mladého hovädzieho dobytka, pri ktorej sa využíva rastová schopnosť organizmu v dobe od pol roka veku pri súčasnom dobrom využití objemových krmív. Tak sa dosiahli denné prírastky nad 1 kg a za 10 mesiacov sa dodával kvalitný výsekový materiál prvých akostných tried, cenove veľmi dobre ohodnotený. Základom krmnej dávky sú objemové krmivá, siláž, zelené krmivo, cukrovarské rezky, výpalky, skrajky z cukrovky atď., teda krmivá v podstate lacné a pre tento spôsob výkrmu vhodné. Pre celé obdobie výkrmu treba si pre jeden kus zaistiť potrebnú dávku krmív: 500 kg šrotu, 250 kg výliskov, 500–600 kg sena, 800 kg lucerny, 300 kg krmnej slamy a 2500 kg siláže. Pretože ide o rastúci organizmus, je treba sa starať o minerálnu výživu pravidelnými prídavkami krmneho vápenca a soli do krmnej dávky. Pri použití dostatočného množstva kvalitného krmiva, vyprodukujeme zrelý výkrmový materiál o 1 a pol roka skôr, ako pri výkrme extenzívnom, čím sa ekonomika výkrmu neobyčajne zvýši.Mliečna výživa teliat je jedným z najdôležitejších období života zvieraťa. V tomto čase sa formujú jeho budúce úžitkové vlastnosti, telesná konštrukcia a konštitúcia. Šetriť na mliečnej výžive teliec sa neopláca, najmä pri odchove plemenného materiálu. Časy, keď sa teľce odchovali voľne pod kravou v nezdravých maštaliach, sú nenávratne preč. V zdravom a prirodzenom prostredí vzdušných a svetlých teľatníkoch, alebo v búdach sa odchováva zdravé a silné potomstvo. Spotreba mlieka pri napájaní je kontrolovaná a organizovaná. Tým sa jednak dosahuje úspora na mlieku, jednak sa predchádza dietetickým poruchám a je presná kontrola zdravotného stavu jednotlivých kusov. Teľa napájame po prvý raz o 1–1 a pol hod. po narodení mledzivom vlastnej matky. Mledzivo je pre teľa životne dôležité svojím obsahom vysoko stráviteľných živín a vitamínov, lebo organizmus teľaťa sa musí vyčistiť a pripraviť na príjem potravy inakšieho druhu a inakším spôsobom, než ako bolo vyživované do narodenia v tele matky. Mledzivo obsahuje hodne vitamínu A, ktorý je podkladom pre zachovanie dobrého zdravia novorodenca. Pre obdobie mliečnej výživy zaistíme asi 400 l mlieka plnotučného a 1000 l mlieka odstredeného, kvalitné vitaminózne seno, ovsený preosiaty šrot a krmnu repu. Mliečna výživa trvá do 4 a pol mesiaca, ideálna je do pol roka. V druhom mesiaci pridávame odstredené mlieko a uberáme mlieko plnotučné, pridávame jemné teľacie seno a jadernú zmes. Technika napájania teliat prešla vývojom. Posledný výsledok práce výskumných pracovníkov je zariadenie na napájanie teliat gumeným cumľom z nádoby, pričom sa nemusí krmič zúčastňovať vlastnou prácou. Vo veľkej nádobe na kolesách, v ktorej je teplá voda, sú uložené nádoby s mliekom, z ktorých vedú gumené hadice k búdam jednotlivých teliat. Nad otvorom pre hlavu je na oceľových špirálach zavesený gumenný cumel, zaskrutkovaný do kovového terča. Výhodou toho je, že niekoľko teliat možno napájať súčasne. V zimných mesiacoch sa mlieko udržiava v rovnomernej teplote a krmič nemusí každé teľa osobitne napájať. Pritom ostáva zachovaná zásada, že pri napájaní gumovým cumľom je mlieko najlepšie preslinené a tým sa uľahčuje tráviaci proces.Pastva všetkých hospodárskych zvierat je význačným hospodárskym momentom. U zvierat určených na výkrm pripravuje organizmus na prijatie značných dávok objemových krmív, u plemenných zvierat formuje ich úžitkové vlastnosti. Všetkým prispieva z hľadiska zverozdravotného priaznivým účinkom slnečných lúčov, zdravého vzduchu a pohybu. Na pasienku je dôležité postarať sa o dostatok čistej vody. Intenzívna pastevná technika vyžaduje, aby sa jednotlivé kategórie a druhy hospodárskych zvierat pásli osobitne. Najprv pasieme vysokovýkonné a teľné dojnice, pre ktoré vyberáme najkvalitnejšie pastevné porasty, ďalej dojnice s nižšou výkonnosťou, mladý dobytok, ošípané a kone. Pri pastve ošípaných na plochách vypasených hovädzím dobytkom boli zaznamenané pozoruhodné prírastky na váhe ošípaných. Ošípané totiž využili aj zbytky výkalov hovädzieho dobytka, ktoré majú značný obsah vitamínu B 12. Kone pasieme až nakoniec, lebo ostrými zubmi vypasú pastevný porast veľmi nízko nad zemou. Po každej pastve treba pastvinu podľa agrotechnických zásad ošetriť a pohnojiť, aby priniesla ďalší úžitok.Horská pastva sa líši od nížinnej pestrou konfiguráciou terénu, vysokou nadmorskou výškou a celkovými drsnými klimatickými pomerami. Táto je podstatným zdrojom výživy dobytka v tých oblastiach. Podľa výskumu dobytok odchovaný na pasienku vykazuje nižšie percento zvierat reagujúcich na tbc. Rozsiahle plochy hôľ stredného Slovenska sú veľkou zásobárňou krmív, treba ich len dokonale využiť, či už pre organizovaný výpas hovädzím dobytkom alebo ovcami. JRD v oblasti Martinských hôľ pasú mladý dobytok vo výške okolo 1100 m i vyššie, bez prikrmovania jadernými krmivami a dosahujú výborné výsledky. Pôvodné kyslé pastevné porasty sa košarovaním zmenia, objavia sa kultúrne trávy, ktoré pasienok zhodnocujú. Účelným spojením údolného hospodárstva s horskou pastvou je daný predpoklad pre intenzívnu živočíšnu výrobu.Chov ošípaných je jedným z najrentabilnejších odvetví živočíšnej výroby. Sú známe príklady, že od jednej prasnice bolo za 134 dní vyprodukovaných 10 q kvalitného výsekového materiálu. Predpokladá to zvládnutie techniky ošetrovania a kŕmenia ošípaných. Ako sme spomenuli, ošípaná má pomerne dlhý, ale jednoduchý zažívací trakt, takže potrebuje krmivá hodnotné, ľahko stráviteľné, ako sú zemiaky, kukurica, obilné šroty, výlisky, bielkovinové miešanky a pod. Hrubé krmivá sú dôležité pre pocit nasýtenosti, ale vo väčšom množstve zbytočne zaťažujú organizmus. Vo výžive prasníc volíme také krmivá, ktoré zabezpečujú dobrý vývin plodu a neskoršiu dobrú mliečnosť. V letnom období je základom výživy pastva alebo kŕmenie lucernou vo výbehoch, v zimnom období krmna repa a kvalitná siláž, ktorú 3–4 dni pred oprasením vyradíme. Doplnkom krmnej dávky sú jaderné krmivá, zmes šrotov, pšeničné otruby a výlisky, ktoré používame pri vyššom stupni brezivosti. Ako prídavok k zimnej krmnej zmesi odporúčame lyžicu rybacieho tuku na kus a deň. Krmna dávka pre prasnicu v zimnom období: 10 kg krmnej repy, 0,5 kg ďatelinových drolkov, 0,75 kg jadernej zmesi, krieda, soľ. Pre vysokoprasné zvieratá jaderný prídavok 0,5–1 kg. V letnom období: zelený krm alebo pastva 8–10 kg, jaderná zmes 0,75 kg, krieda, soľ a pre vysokoprasné jaderný prídavok 0,5–1 kg. V kritickom období pred pôrodom a po pôrode podávame prasniciam iba vlažný nápoj z pšeničných otrúb, ľanových výliskov, prípadne šrotov. Nároky ciciakov na výživu sú v prvých dňoch života značné. Do 10 dní zdvojnásobia svoju váhu. V období mliečnej výživy ciciakov nesmieme šetriť krmivami pre prasnicu. K základnej krmnej dávke pridávame jaderné prídavky v množstve 0,4–0,5 kg na jedného ciciaka. Výživný stav prasnice pravidelne kontrolujeme váhou. Dobre kŕmená prasnica nemá za obdobie dojčenia stratiť na váhe viacej ako 15 kg. V prvých dňoch života sú ciciaky odkázané na materské mlieko a preto sa treba venovať výžive prasnice. Od 4. dňa života podávame ciciakom celý pražený jačmeň, na ktorom sa ciciaky učia hrýzť. Od konca tretieho týždňa navykáme ciciakov na jaderné prídavky zo zmesi šrotov a neskoršie prikrmujeme strúhanou mrkvou, jemno porezaným zeleným krmom a mliekom alebo srvátkou. Zásadne kŕmime prasnicu aj ciciakov osobitne a dbáme na čistotu. Nikdy nesmie chýbať dostatok čerstvej vody. Pre obmedzenie málokrvnosti ciciakov pridávame do pitnej vody modrú a zelenú skalicu alebo osobitne do válovčeka červenú hlinu, záhradnú mačinu a pod. Chovné kančeky a prasničky odstavujeme až vo veku 10 týždňov.Po odstave kŕmime odstavčatá podobne ako pred odstavom, iba dávky krmiva zvyšujeme. V zime je to krmna mrkva a zemiaky, v lete zelené krmivo a pastva. Denný prídavok sa pohybuje okolo 1 kg jaderných krmív. Behúne s výhodou pasieme. Pohyb na pastve a príjem zeleného na vitamíny bohatého krmu má vplyv na tvorbu pevnej kostry u chovných zvierat. U zvierat určených na výkrm hodnotíme vplyv pastvy na prípravu zažívacieho organizmu na neskoršie ekonomické zhodnotenie podávaných kvalitných rýchlo stráviteľných krmív. Normálne sa vyvíjajúci plemenný kanček má mať vo veku pol roka váhu 65–70 kg, ku koncu 8 mesiaca asi 95 kg. V desiatom mesiaci sa posielajú na aukčné trhy. Krmna dávka pre behúne má obsahovať prevažne bielkoviny, čo vyhovuje rastúcemu organizmu, keďže prevaha uhľohydrátov spôsobuje nežiaduce tučnenie. Prídavkom soli a plavenej kriedy sa staráme o dostatočný prívod minerálnych látok, potrebných pre stavbu kostry.Výkrmne ošípaných sa svojími podmienkami približujú továrenskej výrobe mäsa. Prechod na kvalitné bravčové výsekové mäso vyžaduje orientáciu výkrmu do 120 kg pre mäso a nad túto váhu na masť. Podľa skúseností s výkrmom slovenskej ušľachtilej ošípanej pohybuje sa hranica, keď je ošípaná jatočne zrelá, okolo 130 kg. Vyraďovať ošípané z intenzívneho výkrmu pod túto váhu alebo ich vykrmovať dlhšie nie je ekonomické. I pri tejto technike výkrmu predchádzajú ošípané predvýkrmom do váhy 40–50 kg, pričom sa váhové prírastky denne pohybujú pod 50 dkg a tvorí sa prevažne mäso. Od tejto hranice je tvorba mäsa dobrá, ale nastáva vytučňovanie: Váhové prírastky vystupujú až do váhy okolo 100 kg na cca 80–90 dkg na kus a deň, ba i viac. To predpokladá náležitú zostavu krmnych dávok, presnosť v kŕmení, čistotu a príjemné prostredie vo výkrmni.Pre intenzívny a ekonomický výkrm ošípaných volíme krmivá nezávadné a zostavujeme z nich krmne dávky s vyrovnaným pomerom bielkovín a škrobových hodnôt. Krmna dávka nesmie obsahovať väčšie množstvo balastu. V našich pomeroch sa s úspechom používa výkrm zemiakmi a obilným šrotom so značným podielom kukurice. Priemerná spotreba živín v čase výkrmu od 20–80 kg robí v optimálnych podmienkach 1,68 škrobových jednotiek a 0,27 stráviteľných bielkovín. Pri tejto dávke možno dosiahnuť denné prírastky 0,60–0,70 kg na kus a deň, takže výroba jednej jatočnej ošípanej trvá asi 150 dní. Podľa skúseností výskumných pracovníkov výkrm, ktorý spotrebuje viac ako 4 kg jačmeňa na výrobu 1 kg prírastku ošípanej, je nerentabilný. V našich pomeroch je vo výkrme ošípaných rozhodujúcim činiteľom kukurica. Pre dosiahnutie takých vynikajúcich výsledkov, aké sme uviedli, používajú sa rôzne schutňovacie prídavky ku krmnej dávke. Sovietsky ošetrovateľ ošípaných s. Šurikov dosahuje výborné výsledky pomocou chleba pečeného z prídavku jaderných krmív, prípadne jaderné krmivá schutňuje drožďovaním, alebo zarába krmivá odvarom, aby tak ošípaná bola podnietená vo svojej žravosti. Pritom treba podávať krmivá vo forme hustej kaše (ako vidieť na predchádzajúcom obraze) – Kŕmenie tekutými krmivami je neúčelné, lebo povzbudzuje tvorbu moču, ktorý robí ovzdušie vo výkrmni nezdravým. Dôsledne treba bojovať proti potkanom, najlepšie pomocou bystrých psov.Ovca sa považuje v hospodárstvach za zviera, ktoré sa vyživí na minimálnej krmnej základni. Skúsenosti ukázali, že riadne živené ovce dajú až päťnásobný úžitok: vlnu, mäso, syr, jahňa a hnoj, a preto si právom zaslúžia riadnu krmnu základňu, najmä v zimnom období. Chov oviec v nížinnej oblasti na príležitostnej pastve sa líši od chovu hôľneho. Postup príležitostnej pastvy je tento: Do marca pasieme na ozimnej raži, vypásame cesty a medze, prípadne pasieme na ozimnej miešanke raži a repky, ktorá sa zaorie. Do mája pokračujeme vo vypásaní ciest a medzí a kŕmime na poli skosenou ozimnou miešankou, v júni vypásame strniská po krmovinách, v júli, auguste a septembri strniská po krmovinách, obilninách, strukovinách a skorých zemiakoch, v októbri, novembri a decembri ďatelinotrávne hony, porastky po podmietke po obilninách a repniská. Pri tomto spôsobe pasenia sa vraciame na noc do košiara. Ovce chránime pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, ak ide o ovce jemnovlnné. Ovce polohrubovlnné – a hrubovlnné pasieme na horských pasienkoch a košarujeme. Na pastvu vyháňame začiatkom mája, ak to dovolia poveternostné podmienky, a ostávame vonku až do prvých mrazíkov. Pasienky postupne košarujeme, pričom počítame pre jednu ovcu s 1 m² plochou košiara. Košarovaním zlepšíme kvalitu pastevného porastu natoľko, že na budúci rok môžeme tieto plochy kosiť na seno. Zimné kŕmenie oviec pozostáva zo sena a kvalitnej siláže, s prídavkom jaderných krmív pre kotné ovce. Najmä ovce a barany plemena texel a krížence prvej filiálnej generácie musia mať za zimného kŕmenia zabezpečené v krmnej dávke min. 2 kg šťavnatého krmiva, krmnej repy alebo siláže a musia sa pásť oddelene, lebo sa nevedia pásť v kroku ako naše valašky alebo cigájky. Denná spotreba paše na 1 ovcu sa pohybuje okolo 8–10 kg. Na 1 ha pasienok počítame podľa kvality 5–15 kusov oviec. Veľmi dobre sa osvedčil pastevný výkrm škopov, ktorí s miernym prikrmovaním jadernými krmivami v poslednej fázi výkrmu dávajú kvalitný výsekový tovar v neskorej jeseni. Pri pastve na mladom zelenom poraste na jar treba ráno prikŕmiť slamou a potom pásť krátky čas, aby nenastalo zdutie. Zakaždým sa treba postarať, aby bola k dispozícii soľ v koši alebo v trojnožke. Ak si ovce navzájom žerú rúno, čo býva pri nedostatku výživy, prikrmujeme čečinou alebo necháme ovciam olizovať dosku natretú terpentínom. Jahnence odstavujeme zásadne v 10 týždni, v kmeňových stádach v 12 týždni. Jemnovlnné ovce v plemenných stádach nedojíme, aj keď sa zistilo, že pri dostatočnej výžive nemá dojenie vplyv na tvorbu vlny.Výživa koní sa musí riadiť poslaním koňa a jeho výkonnosťou v práci. Preto bolo zostavených niekoľko druhov krmnych noriem pre kone v ľahkej, strednej a ťažkej práci a osobitne pre jednotlivé ročné obdobia a druh koní. Zažívací ústroj koňa je schopný spracovať i menej hodnotnú potravu s vysokým obsahom balastu, ako sú podradné druhy sená a pod. Pre racionálne kŕmenie koní treba dennú dávku sena odvažovať podľa namáhavosti vykonanej práce a viazať do balíkov. Tak sa odstráni obezlička pri kŕmení koní a zamedzí sa plytvaniu senom. Najobľúbenejším jaderným krmivom je ovos, ktorý v množstve 0,5–3 kg doplňuje dennú krmnu dávku. Krmne okopaniny, krmna repa a mrkva sú výborným krmivom zvlášť pre dorast. Krmiva musia byť bezpodmienečne čisté a zdravé, lebo trávenie prebieha veľmi pomaly a môže dôjsť k nežiadúcim kolikám. Dĺžka sečky musí byť najmenej 2,5–3 cm. Krmna dávka žrebnej kobyly pozostáva zo sena a krmnej repy, pred pôrodom z nápoja z otrúb a melasy a krmnej mrkvy. Ak má kobyla málo mlieka, prikrmujeme žriebätá zmesou plnotučného mlieka s prídavkom jednej tretiny vody a cukru. Žriebätá odstavujeme v 4–5 mesiaci a v krmnej dávke predkladáme krmnu mrkvu a jaderné krmivá (miaganý ovos) v dennej dávke 2 kg. V dvoch rokoch môžeme vypustiť jaderné krmivá a celkom ich nahradiť repou v množstve 15–20 kg denne.Sliepka pre tvorbu vajec potrebuje v krmnej dávke vyrovnaný pomer medzi bielkovinami pre tvorbu vaječného bielku a uhľohydrátmi pre tvorbu žĺtku. Rozhodujúcim činiteľom sú bielkoviny v krmnej dávke, a to aj bielkoviny rastlinného pôvodu, ktoré hydina za pomoci bielkovín pôvodu živočíšneho (Vitamín B 12) vie dostatočne zhodnotiť. Sliepka požaduje v krmnej dávke denne 15–20 g stráviteľných bielkovín. Krmna dávka sliepok v letnom období sa skladá hlavne zo zeleného krmiva a miešaniny zo zemiakov a bielkovinovej zmesi s prídavkom zrna. V zime zemiaky, krmna repa, bielkovinová zmes a zrno v množstve 50 g na kus a deň. Z minerálnych krmív prikrmujeme grit, omietku, drevené uhlie. Napájame vodou s prídavkom dezinfekčných prostriedkov alebo mliekom. Kurčatá od prvého dňa narodenia prikrmujeme štandardnou zmesou pre kurčatá, pridávame červenú mrkvu a napájame buď vodou, alebo mliekom. Od 8 týždňa prikrmujeme pozadnou pšenicou. V tomto čase aj oddeľujeme kurčatá podľa pohlavia a vyvážame ich v prenosných búdkach na pastvu. Na pastve prikrmujeme najmä senom alebo krmnou zmesou. Pre výrobu akostného slepačieho mäsa sa začínajú vykrmovať kurčatá vo veku 8–10 týždňov. Výkrm trvá 4–6 týždňov, keď dosahujú kurčatá váhy 1,20–1,80 kg. Vykrmuje sa na obmedzenom výbehu pomocou miešanky zo šrotov a bielkovinových zmesí s prídavkom minerálnych látok a prípadne vitamínových a podobných preparátov.U kačíc hodnotíme ich vysokú schopnosť zhodnocovania krmív a výroby akostného pretučnelého jemného mäsa. Táto schopnosť bola podrobená skúmaniu a výsledkom bola metodika rýchlovýkrmu kačíc, podľa ktorej dosiahne kačica vo veku 8–10 týždňov váhy 2,50 kg pri spotrebe krmiva 3,3–3,5 kg na 1 kg prírastku. S rýchlovýkrmom začíname u kačíc vo veku 2–4 týždňov. Používame krmnu zmes z bielkovinových krmív, obilných šrotov a pridávame minerálie a rybací tuk. Vo výkrme podávame vodu iba na pitie. Na 1 kačicu odchovanú do veku 3 mesiacov počítame s nasledujúcou spotrebou krmív: zrno, šroty a otruby: asi 9,5 kg, živočíšnych krmív 1,80 kg, okopanín 1,5 kg zeleného krmu 4 kg, minerálnych látok 0,75 kg, odstredeného mlieka 0,30 kg a rybacieho tuku 75 g.Morky sa cenia pre kvalitné mäso. Treba venovať väčšiu pozornosť ich chovu, najmä tam, kde je k dispozícii pastva alebo pastevné výbehy. Pre 1 morča odchované do veku 5 mesiacov, rezervujeme 13 kg zrna, 2 kg pšeničných otrúb, 8 kg mrkvy a zeleného krmu, 2 kg živočíšnych bielkovín, 1 kg výliskov, 0,32 kg mliečnych odpadov a 0,4 kg kostnej múčky. Do veku 5 mesiacov okrem toho intenzívne pasieme. Neoceniteľným pomocníkom je morka v boji proti škodcom repy z čeľadi chrobákov. Pri dostatočnej paši sú morky jatočne zrelé vo veku 6–8 mesiacov. Dokrmovať ich treba iba posledných 14 dní a to v obmedzenom výbehu zmesou obilných šrotov.Úspechy v živočíšnej výrobe sa prejavujú v zásobovaní našich pracujúcich mäsom a mäsovými výrobkami, mliekom, syrom, vajciami a zabezpečením dostatku surovín pre ľahký priemysel. Musí byť pýchou našich poľnohospodárov plniť tieto čestné úlohy. K tomu nám dopomôže intenzívne štúdium dobrých odborných kníh a má k tomu aj slúžiť tento diafilm, ktorý má ukázať zásadné prvky krmnej techniky a dať námety pre samostatné štúdium.׋›Tento obrázek je určen pouze pro uživateleZáklady výživy a krmení hospodářských zvířatVýrobceDBratislavaRok1956Délka43 okénekAutor kresebBarabášová M., Kružinský Z.Autor textuZerák Miroslav Inž.PředlohaZEMDOznačení5673Další diafilmy výrobceKrajské město Košice III.Zeměpis Slovenska XII. ZemědělstvíEgypt - svobodná země AfrikyČeši a Slováci v boji s fašismem II. Formování protifašistických sil