Vývoj názorov na slnečnú sústavuSvetová klenba – kopula: Hviezdy sa zobrazujú na veľmi veľkú guľu – zvanú svetovou guľou. V astronómii ich študujeme tak, ako by boli naozaj na obrovskej guli.Sploštenie svetovej klenby: V skutočnosti je svetová klenba sploštená. Smer k bodu C v polovici oblúka AB nezviera s vodorovnou rovinou uhol 45°, ale len uhol 23°.+24Prvý názor na svet: Pôvodne si ľudia predstavovali, že Zem je plávajúca doska v mori zakrytá klenbou držiacou hviezdy. Na obrázku je znázornená táto stará predstava.Predstava Zeme vznášajúcej sa v priestore: Pythagoras sa domnieval, že Zem je guľatá a Hiketás predpokladal, že sa otáča. Aristarchos zaviedol predstavu Zeme obiehajúcej okolo Slnka, teda Zeme vznášajúcej sa v priestore.Vysvetlenie roka: Striedajúce sa obdobia na Zemi súvisia s javmi na svetovej guli. Podľa východu Síria pred Slnkom Egypťania poznali, že prídu záplavy. Dnes vieme, že rok je obdobie, za ktoré Zem obehne okolo Slnka (ako predpokladal Aristarchos).Predstava o zoskupení telies okolo Zeme: Aristarchos prvý určoval zo vzájomnej polohy Slnka, Zeme a Mesiaca podľa obrázku pomer ich vzdialeností.Planéty: Svietiace telesá, ktoré sa medzi súhvezdiami pohybovali nepravidelne, nazývali sa bludicami a ich pravá podoba dlho nebola objavená. Na obr. obiehajúci Saturn (s prstenom) a Venuša značne meniace veľkosť.Guľatosť Zeme: Na obr. je v bode M vedený obzor; smer k bodu P je smer k pólu. Odchýlka tých dvoch smerov je výška pólu alebo zemepisná šírka. Pri ceste na sever sa zväčšuje a pól vystupuje viac a viac nad obzor. To je dôkaz guľatosti Zeme.Otáčanie Zeme: Jedným z fyzikálnych dôkazov, že sa Zem otáča, je Foucaltov pokus s kyvadlom v parížskom Panteóne, pričom sa rovina kyvov stáčala a zostávala bez zmeny vzhľadom na hviezdy.Epicyklické dráhy planét: Kým sa verilo, že sa Zem nepohybuje, museli sa planétam pripísať zložité epicyklické dráhy podľa obrázku. Akoby planéta bola pripevnená na kružnicu, ktorá kotúľa po druhej pevnej kružnici.Schéma heliocentrickej sústavy: V XVI. storočí Aristarchov názor oživil Koperník. Učí, že stredom slnečnej sústavy je Slnko (Helios – Slnko, preto sústava heliocentrická). Podľa neho planéty obiehajú okolo Slnka po výstredných kružniciach.Portréty vynikajúcich vedcov: Johannes Kepler a Tycho de Brahe.Prvý Keplerov zákon: Kepler zlepšil Koperníkov názor tak, že dokázal dráhy planét ako eliptické. Slnko sa pritom nachádza v ohnisku elipsy.Základné vlastnosti elipsy: V elipse má každý jej bod súčet vzdialeností od bodov F (ohniská) rovnaký a rovný hlavnej osi AB.Možné dráhy obežníc: Veľké planéty majú eliptické dráhy trochu sploštené. Niektoré planétky majú eliptické dráhy značne pretiahnuté. Meteóry a kométy (ktoré sa nevracajú) obiehajú okolo Slnka po parabole (vľavo).Druhý Keplerov zákon: Pohyb planéty nie je rovnomerný. Čím bližšie je planéta Slnku, tým väčšiu má rýchlosť. Platí: Plochy opísané spojnicou planéty so Slnkom za rovnaké doby sú rovnaké.Protiklad zemestrednej sústavy: Aj pri úspechu Koperníkovej sústavy spresnenej Keplerom cirkev zotrvávala na starovekom Ptolemaiovom názore, podľa ktorého je Zem stredom sveta. Pohyb planét sa deje podľa obrázku.Dôkaz správnosti Koperníkovej sústavy: Keď Venuša obieha vnútri zemskej dráhy, musia byť jej fázy ako mesačné, ale meniacej sa veľkosti – ako na obraze.Objavenie pohybových zákonov: Veda slávila najväčší úspech, keď sa dokázalo, že planéty sa pohybujú podľa zákonov pohybu hmoty, ktoré objavil Newton. Slnečná sústava je hmotná.Gravitačný Newtonov zákon: Pohyb planét dá sa vypočítať, ak vieme, akou silou ich priťahuje Slnko. Zákon priťahovania hmôt určil Newton tak, že príťažlivá sila je úmerná veľkosti priťahujúcej hmoty a klesá s druhou mocninou vzdialenosti od priťahujúceho telesa. Zákon objavil pri pozorovaní jabĺčka, padajúceho zo stromu.Pozorovací prostriedok astronómie: Pozorovanie vzdialených kozmických telies sa umožnilo zavedením ďalekohľadu. Na obr. ďalekohľad Keplerov.Paralaxa hviezd: Keď Zem obieha okolo Slnka, pozorujeme hviezdy z rôznych miest svetového priestoru. Odchýlka smerov k hviezde z dvoch protiľahlých bodov dráhy je dvojnásobná paralaxa, pomocou ktorej sa určujú vzdialenosti hviezd.Hviezdy rôznych veľkostí: Pri známych vzdialenostiach hviezd možno určiť aj polomery niektorých. Kruh B značí obra-hviezdu v Orióne (Betelgeuze). Bod označený S vnútri kruhu je pomerná veľkosť Slnka.Galaktická sústava: Ako planéty obiehajú v planetárnych sústavách, hviezdy za milióny rokov obiehajú v obrovských sústavách zvaných galaxie. Na obrázku je veľká galaxia zo súhvezdia Andromédy.Zhluky galaxií: Ani galaxie nie sú poslednými útvarmi. Tvoria zoskupenia zvané zhluky galaxií.׋›Tento obrázek je určen pouze pro uživateleVývoj názorů na sluneční soustavuVýrobceDBratislavaRok1962Délka25 okénekAutor kresebKubík Ivan Inž.Autor textuVanovič Ján Dr.PředlohaFYZKOznačení5282Další diafilmy výrobcePosezení při samovaru II. díl - Průmysl v ČSSR a ZSSRSetí a sázení I.Zeměpis Slovenska XI. Průmysl Slovenska 3Poznávání III.