Lišajníky, pečeňovky, machorastyDutohlávka sobia – Cladonia rangiferina (L.) Web.: Veľmi rozšírený druh, známy pod menom lišajník sobí. Je to tundrový druh; v Európe a aj u nás sa vyskytuje na chudobných pôdach v lúčnych porastoch a pasienkoch od nížiny až po vysokohorský stupeň. Najčastejší je v podhorských a horských oblastiach na odlesnených svahoch. V nížinách ho nájdeme aj v lesoch, a to najmä v chudobných pieskových borovicových monokultúrach Záhorskej nížiny. Tvorí husté, kríčkovité trsy belasosivej farby.Pľuzgierka islandská – Cetraria islandica (L.) Ach.: Má kríčkovitú stielku s rôzne širokými lalokmi. Je to tvarove veľmi premenlivý druh. Rastie na kyslých pôdach s chudobným podkladom. Veľmi hojný je najmä vo vyšších polohách (od 700 do 1000 m) na horských lúkach a pasienkoch; menej rozšírený a roztrúsený je v pahorkatinách a nížinách.+15Diskovka bublinatá – Parmelia physodes (L.) Ach.: Má lupeňovitú políhavú alebo aj narovnanú stielku prirastenú k podkladu rizinami. Na spodku má stielka hnedú farbu, na povrchu je sivá. Tento druh je veľmi rozšírený na kôre stromov, konároch, holom dreve, ale aj na nevápenatých skalách od nížin až po vysokohorské pásmo.Štítnatec psí – Peltigera canina (L.) Willd.: Patrí medzi naše najväčšie lišajníky. Má širokú lupeňovitú stielku na vrchnej strane nelesklú, na spodku so sieťovitou žilnatinou. Rastie na dosť rozdielnych stanovištiach, a to na vlhkých zarastajúcich lesných cestách a na okrajoch lesov, kde je sivozelený, ale aj na výslnných miestach, spráchnivených pňoch, medzi trávou a i., kde je hnedosivý.Diskovník múrový – Xanthoria parietina (L.) Th. Fr.: Tvarove veľmi premenlivý druh lišajníka, ktorý rastie na rôznorodom substráte, a to na stromoch, kameňoch, obnaženej pôde, na starých strechách, ale s obľubou najmä na vlhkých múroch. Má stielku so širokými lalokmi, ktoré od podkladu čiastočne vystupujú. Je nápadne žltej až citrónovej farby.Porastnica mnohotvará – Marchantia polymorpha L.: Má veľkú stužkovito-lupeňovitú a rozkonárenú stielku, ktorá je na koncoch mierne laločnatá. Na povrchu stielky sa vytvárajú mištičky, z ktorých vyrastajú rozmnožovacie telieska umiestnené na dlhých nosičoch. Samčie telieska vznikajú v diskovitých nosičoch, samičie osobitne vo hviezdicovitých útvaroch. Je to veľmi rozšírený a zároveň veľmi rôznotvarý druh rastúci na vlhkých pôdach okolo pramenísk, potokov, na slatinách, v jelšinách, vlhkých i podmáčaných lúkach od nížin až do vysokohorských polôh.Lupeňovec kužeľovitý – Fegatella conica Corda: Má veľkú stužkovito-lupeňovitú voňavú stielku širokú 1–2 cm a dlhú 10 cm. Povrch stielky je rozdelený na výrazné políčka. V strede každého políčka je jeden dýchací otvor s 5–6 kruhmi buniek. Útvar so samičími pohlavnými orgánmi je stopkatý s typickým kužeľovitým tvarom. Rastie na podobných miestach ako predošlý druh, častý je aj na skalách.Rašelinník močiarny – Sphagnum palustre L.: Typický reprezentant rašeliníkotvarých machov, ktoré majú v anatomickej stavbe dvojaké bunky. Jedny väčšie – sú zásobárňami vody, druhé drobnejšie – majú asimilačnú funkciu. Vytvára riedke, ale i veľmi husté koberce a vankúšiky bledozelenej až sivožltej (nikdy nie čiernej) farby. Rastie predovšetkým na rašelinových vrchoviskových pôdach, ale aj na prechodných rašeliniskách a slatinách či už v močiarnych, lúčnych alebo lesných porastoch.Ploník obyčajný – Polytrichum commune Hedw.: Veľmi statný, až 50 cm vysoký tmavozelený mach rastúci vo veľkých kruhovitých vankúšoch, a to jak na vrchoviskových rašelinách, tak aj na chudobnejších slatinách v močiaroch, na mokrých lúkach, podmáčaných svahoch a pasienkoch, zriedkavejšie aj v lesoch. Z tmavozeleného gametofytu vyrastá žltočervená stopka dlhá až 10 cm s konečnou 4–6 ostrohrannou výtrusnicou, vychýlenou do boku. Čiapočka je hnedastá a plstnatá.Merík vlnkatý – Mnium undulatum Hedw.: Statný, voľný, stromčekovitý, mach vysoký až vyše 10 cm s hojnými jalovými výbežkami. Palístky sú najmä za sucha kučeravé. Z gametofytu vyrastá viac sporogonov. Hnedé výtrusnice sú ovisnuté. Veľmi hojný druh, najmä na horských lesných prameniskách, v jelšových lesoch, v podmáčaných smrečinách, najmä v horských polohách. V nížinách a pahorkatinách je zriedkavejší.Skrutok vlahojavný – Funaria hygrometrica Hedw.: Neveľký, zelený mach, vysoký 1–3 cm; rastie v skupinách. Zo žltozeleného gametofytu s púčikovito zloženými palistami vyrastá sporogon, ktorého výtrusnica je hrbatohruškovitého tvaru. Je priečne ryhovaná, nachýlená až ovisnutá. S obľubou rastie na bývalých ohniskách, spáleniskách, múroch, pieskoch, ale aj na skalách od nížin až do vysokohorských polôh.Bielomach sivý – Leucobryum glaucum (Hedw.) Schimp.: Statný, charakteristicky sivozelený mach, vysoký až 10 cm; tvorí veľmi husté, kompaktné okrúhle vankúše až koberce. Výtrusnica je podlhovastá, ryhovaná, briadkatá, ovisnutá s dlhým tenkým zobáčikom. Je to typický druh našich najchudobnejších pôd s obľubou rastúci na pieskoch pod borovicovými monokultúrami (Záhorie), ale aj na iných chudobných pôdach (podzoly) dubohrabín, dubín a pod. Vyskytuje sa i na vresoviskách.Porastník Schreberov – Pleurozium schreberi (Brid.) Mitt.: Statný, vankúšovitý žltozelený až tmavozelený mach, často vysoký až vyše 10 cm. Gametofyt je pravidelne perovitý s červenohnedou pabyľkou. Výtrusnica je na dlhej stopke, značne nachýlená. Veľmi hojný druh najmä na psicových lúkach a pasienkoch horských a podhorských oblastí, v smrekových monokultúrach, zriedkavejšie i na skalách a i.Rakytník lesklý – Hylocomium splendens (Hedw.) Br.: Kobercovitý, mohutný a rozľahlý zelený až žltozelený mach so značne lesklými palístkami. Gametofyt je typicky plocho a poschodovito rozložený. Výtrusnica je oválneho tvaru, hnedá, nachýlená na dlhej stopke. Rozšírený je od nížin do horského pásma, a to na lúkach, pasienkoch, zemitých skalách i v lesoch, najmä v smrečinách, kde tvorí súvislý machový koberec.Dvojhrot chvostovitý – Dicranum scoparium Hedw.: Hustý, dole mierne vlásnitý mach, vysoký až 10 cm; tvorí vankúše a menšie koberce. Gametofyt je žltozelenej až tmavozelenej farby. Výtrusnica vyrastá na jednotlivých stopkách; je valcovitá, mierne skrivená a nachýlená, hnedej farby, na povrchu hladká. Viečko má dlhý zobáčik. Druh tvarove veľmi premenlivý. Je to spravidla lesný druh rozšírený v kyslých bučinách, smrečinách až v kosodrevine, ale aj na machnatých lúkach, skalách, na báze stromov, hnijúcom dreve a inde; je veľmi hojný.׋›Tento obrázek je určen pouze pro uživateleLišejníky, játrovky, mechorostyVýrobceDBratislavaRok1968Délka19 okénekAutor kresebKrejča AlešAutor textuŠomšák L. Doc.PředlohaPRIROznačení6019Další diafilmy výrobceŠverma Ján v SNPCharakteristické rostliny a živočichové druhohor II.Bobulovité ovoce II. Pěstování angreštů, malin a ostružinPo stopách slovenské literární minulosti - Západoslovenský kraj I. Bratislava